peníze

Končiace volebné obdobie česká ekonomika prechádzala okrem pandemického obdobia výraznú expanziou, ktorú však vláda nevyužila pre potrebné reformy alebo obmedzenie zadlžovania.

Rastúce zadlžovanie je pritom najväčším negatívom činnosti súčasnej vlády, vyplýva z vyjadrení ekonómov a zväzov, ktorých oslovila ČTK. Pozitívne bol podľa nich rast platov v školstve alebo investície do infraštruktúry. Samotná dlhodobá nízka nezamestnanosť skôr obmedzovala ďalší rast ekonomiky kvôli nedostatku pracovníkov. Na druhú stranu udržanie nezamestnanosti na nízkej úrovni aj počas pandémie pomohol vládny program Antivirus, uviedli ekonómovia.

Ekonómovia: Nedá sa vyhovárať na covid
„Svetová pandémia zachvátila necelých 40 percent tohto volebného obdobia. Za viac ako 60 percent času tak môže byť vláda hodnotená napriamo. Väčšinový úsudok o ekonomických výsledkoch tejto vlády môžeme získať úplne bez faktora covid. To je do budúcnosti zásadný mať na pamäti, práve preto, že sa vládne činovníci budú vždy oháňať „imunitou“, že za výsledky svojej vlády nenesú zodpovednosť „pretože covid“. Nie je tomu tak, „upozornil analytik Natland Petr Bartoň.

Z údajov Českého štatistického úradu vyplýva, že hrubý domáci produkt v roku 2017 predstavoval 5,1 bilióna korún a vlani to bolo zhruba 5,7 bilióna korún. HDP v prepočte na jedného obyvateľa stúplo z 482 600 korún na 532 200 korún vlani. V roku 2017 bola priemerná miera inflácie 2,5 percenta, vlani potom 3,2 percenta. Všeobecná miera nezamestnanosti klesla z 2,9 na 2,6 percenta. Predvlani pritom predstavovala dve percentá a dlhodobo patrí k najnižším v EÚ.

ministerka financií Alena Schillerová
Moodys varuje Česko. Vláda nemá scenár, ako skrotiť štátne dlhy
„Vláda sa ujala funkcie v momente, kedy bol rast 5,5 percentuálne. V jej prvom štvrťroku klesol na 4,2 percenta, a potom už sa v žiadnom štvrťroku nedostal nad 2,7 percent. Môžeme tak povedať, že do covidu bol za tejto vlády hospodársky rast polovičná, ako keď sa vlády ujímala. K ďalšiemu skokovému ochladenie navyše došlo na jeseň 2019, ešte polrok pred covidem. Rast klesol pod dve percentá a podľa trajektórie vývoja počas roka 2019 by sme nulového rastu aj bez covidu dosiahli v lete 2020, „upozornil Bartoň.

Podľa hlavného ekonóma UniCredit Bank Pavla Sobíška pritom vláda neurobila v končiacom volebnom období takmer nič pre zlepšenie dlhodobej konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky. „Charakteristickým znakom činnosti vlády bola devalvácia pojmu reforma na uskutočňovaní nákladných sociálnych programov, ktoré nerieši žiadny z dlhodobých problémov ekonomiky. Vysoký mzdový rast zamestnancov platených štátom, mimoriadnej valorizácie dôchodkov, zrušenie karenčnej doby u nemocenské sú politiky, ktoré môžu byť bez problémov financovateľné len za solídneho rastu ekonomiky. Ten pritom pred pandémiou postupne spomaľoval, na čom sa podpísali ako globálny ekonomický cyklus, tak vyčerpanosť tuzemského trhu práce s rekordne nízkou mierou nezamestnanosti, „uviedol. Na druhú stranu pozitívne je podľa Sobíška v minulých štyroch rokoch zvyšovania investícií do infraštruktúry.

Problematické zadlžovanie štátu
„V rokoch 2017 až 2019 vláda síce dramatickým spôsobom ekonomike neškodila, pozitívne opatrenia sa ale prijímať príliš nedarilo. Od začiatku Koronavirové krízy je hodnotenie vlády veľmi ťažké, len ťažko možno vykonať relevantné porovnanie mimoriadnych opatrení s inými krajinami. Avšak za prekonanie ekonomicky ťažkého obdobia v rokoch 2020 až 2021 vďačíme predovšetkým podnikateľom. Z opatrenia vlády z tejto doby možno vyzdvihnúť predovšetkým program Antivirus, a to aj napriek jeho čiastkové nedostatky, „povedala ČTK hlavný analytička Hospodárskej komory Karina Kubelková. Program Antivirus pozitívne hodnotí aj prezident Zväzu priemyslu a dopravy ČR Jaroslav Hanák.

Podľa neho ale jedným z najvýraznejších šrámov z krízy, ktorý bude mať celoekonomický dopad, je zvyšovanie dlhu štátu. „Už v rokoch 2017 až 2019 Zväz priemyslu vládu upozorňoval, že obdobie konjunktúry nebude trvať večne a žiadal, aby nevytvárala schodkové rozpočty. Po konjunktúre nastalo zákonité, ale veľmi postupné ochladenie, na čo štátny rozpočet nebol pripravený, nieto na rok 2020, kedy všetko obrátil hore nohami covid, „povedal ČTK Hanák.

Kým v roku 2017 bol verejný dlh 34,2 percenta HDP a nasledujúce dva roky klesal, vlani stúpol na 38,1 percenta av roku 2024 by sa mal podľa

Related Articles

- Advertisement -pr clanky

Mohlo by Vás zajímat